Ján Lacko

scénárista, režisér, asistent režie

Narození:
24. prosince 1925
Úmrtí:
24. června 1991
Slovenský filmový a televízny režisér Ján Lacko sa narodil 24. decembra 1925 v Myjave. Jeho matkou bola prozaička Anna Lacková-Zora (1899 – 1988), čo ovplyvnilo jeho profesijný život.V roku 1949 nastúpil do bratislavského Štúdia dokumentárnych...

Životopis

Slovenský filmový a televízny režisér Ján Lacko sa narodil 24. decembra 1925 v Myjave. Jeho matkou bola prozaička Anna Lacková-Zora (1899 – 1988), čo ovplyvnilo jeho profesijný život.

V roku 1949 nastúpil do bratislavského Štúdia dokumentárnych filmov, kde pôsobil ako scenárista a neskôr aj ako režisér. Onedlho na to sa stal aj režisérom a scenáristom Armádneho filmového štúdia v Prahe, kde nakrútil niekoľko vojensky orientovaných snímok. Väčšiu pozornosť upútal svojím posledným dokumentom Príbetská jar (1956). Film bol na svoju dobu dvážnym počinom kritiky kolektivizácie a jej chýb. Od roku 1957 sa začal venovať hraným filmom. Zo začiatku pôsobil ako asistent réžie či pomocný režisér u Vladimíra Bahnu na filmoch Posledná bosorka a Zemianska česť. V 50-tych rokoch vznikli aj prvé dva Lackove hrané filmy. Debut Statočný zlodej (1958) je adaptáciou pôvodnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Ján Lacko túto hru režíroval a dokonca v nej sám hral ako člen ochotníckeho divadla. Druhý a divácky úspešný film je Šťastie príde v nedeľu o trojici kamarátov, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť v športke. Po dvoch veselohrách prichádza Ján Lacko s vážnejšou témou v dráme Skaly a ľudia zo stavby železničného tunela, no vzápätí sa vracia späť ku komédií v jeho azda najznámejšom filme s veľkým diváckym úspechom Skalní v ofsajde (1960). Rovnako ako v Šťastie príde v nedeľu aj tu zobrazuje trojicu kamarátov, tentokrát už dospelých mužov. Keďže ide už o Lackovu tretiu veselohru, odrazila sa na filme jeho filmárska zručnosť a istota v žánri, čo spôsobilo, že film zaznamenáva divácky úspech ešte aj dnes. Vďaka úspechu Lackových veselohier pokračoval režisér nadalej v tomto žánri filmami ako Výlet po Dunaji (1962), Páni sa zabávajú (1971) alebo Cnostný Metod (1979). Žiadna ďalšia komédia však už nemala taký divácky úspech ani nedosiahla filmárskych kvalít tak ako Skalní v ofsajde. V 60-tych a hlavne v 70-tych rokoch prechádza Lacko postupne ku dráme. Sú to filmy ako Vždy možno začať (1961), Odhalenie Alžbety Báthoryčky (1965), Ďaleko je do neba (1971), Človek na moste (1972), Rozdelení (1976) či Dievča z jazera (1978). Ján Lacko neobišiel ani televíznu tvorbu. Svoj prvý televízny film Žltý dostavník (1965) nakrútil poda poviedky Guya de Maupassanta. Asi najpodarenejšiu televízni snímku tvorí 6-dielny televízny seriál o osudoch a postojoch členov bratislavskej robotníckej rodiny koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov Miesto v dome (1976). Začiatkom 80-tych rokov nakrútil ešte tri televízne filmy a postupne prešiel na réžiu dabingu.

Ján Lacko zomrel 24. júna 1991 v Bratislave.