Tibor Vichta bol slovenský scenárista a dramaturg.

V roku 1957 absolvoval filmovú dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte AMU v Prahe, potom bol dramaturgom Štúdia hraných filmov v Bratislave. Najprv písal scenáre dokumentárnych filmov (Akcia 37, 1959), od roku 1961 sa venoval hranému filmu (aj pre televíziu) v spolupráci s Petrom Solanom (Boxer a smrť, 1962; Tvár v okne, 1963; Kým sa skončí táto noc, 1965), Martinom Hollým (Prípad pre obhajcu, 1964; Kto odchádza v daždi, 1974; Smrť šitá na mieru, 1979) a ďalšími režisérmi (Koncert pre pozostalých, 1976). Od 70. rokov pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Spoluzakladal samostatnú Filmovú a televíznu fakultu VŠMU a bol prvým predsedom jej akademického senátu.

V roku 2000 ho slovenskí novinári a kritici zvolili v Ankete 2000 za najlepšieho slovenského scenáristu storočia in memoriam. Na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach mu bola 24. júna 2001 udelená in memoriam cena Igric za celoživotné dielo práve. Jeho meno nesie súťaž pre mladých scenáristov do 35 rokov – Cena Tibora Vichtu.